Shopping Cart 0 items - 0,00€ 0
Shopping Cart 0 items - 0,00€ 0

Bratislavčan Rudolf Baranovič ohromuje svojimi streetartovými fotografiami

Rudolf Baranovič sa narodil v roku 1968 v bratislavskom Starom Meste. Vyštudoval strednú stavebnú školu. Po jej absolvovaní sa zamestnal ako vodoinštalatér v dnes už neexistujúcom Bytovom podniku. Od roku 1998 pracuje v spoločnosti NAY a.s. V súčasnosti ako vedúci oddelenia webového obsahu eshopu. S manželkou Alicou majú dvoch synov vo veku 15 a 22 rokov.

Celé to začalo už dobe analógu, vlastnil som šikovný kompakt Olympus mju II a pred ním boli aj rôzne iné, prevažne automatické fotoaparáty. Dokonca sa mi aj ako malému chlapcovi páčil fotoaparát, ktorý vlastnil môj otec a obdivoval som tú krásnu kovovú konštrukciu s množstvom koliesok, pár razy som si ho dovolil vytiahnuť ho zo skrine a otvoriť to nádherné hnedé kožené púzdro a obdivovať tú krásu. Fotiť s ním som mal zakázané, otec sa oňho veľmi bál. Škoda, že neviem, aký model to bol a kde skončil.

Niekedy okolo roku 2000, keď som ako predajca elektrotechniky s obdivom sledoval prerod analógovej fotografie na digitálnu som si povedal, že je načase si nejaký zaobstarať. Neviem ktorý bol úplne prvý, ale každopádne ma priťahovali tzv. profesionálne kompakty, z ktorých si veľmi spomínam na Canon PowerShot Pro1, ktorý mám ešte odložený. Ale perfektné boli aj kompakty od iných spoločností, veľmi rád som fotil s modelmi značky Olympus C-4040, C-5050 či C-8080.

Cca od roku 2007 som začal prenikať do tajomstiev ako kompozícia, druhý plán a namiesto štúdia novej techniky som začal čitať viac o vzniku a stavbe, či potrebe fotografie v spoločnosti. Začal som okrem rodinných a dovolenkových fotografií fotografovať svet okolo seba. Dnes sa okrem street fotografie venujem reportážam športu, rôznych podujatí, fotografovanie architektury a koncertov.

Začiatky boli určite veľmi ťažké, najmä keď ja som si myslel, že viem čo chcem fotografiou ľuďom povedať a oni to nevideli. Keď sa s odstupom času pozerám na tieto svoje fotografie, tiež sa pousmejem, rozdiel je v tom, že dnes už viem, v čom bol problém. Aby som na svoje fotografie dostal spätnú väzbu, začal som uverejňovať fotky na amatérskych portáloch, kde sa pod fotografiami v tej dobe dosť diskutovalo. A ja som začal počúvať tých, ktorých rady boli konštruktívne a zároveň sa mi páčila ich tvorba. Ale ani toto mi nepomohlo sa mi výrazne zlepšiť tvorbu. Tak som začal čítať knihy o fotografovaní a vstúpil som aj do fotoklubu v Stredoeurópskom dome fotografie. To mi výrazne rozšírilo obzory o technických základoch fotografie.

No aplikácia pri fotografovaní bola aj tak veľmi ťažká, ako keď v autoškole od vás žiadajú, aby ste v jednom momente sledovali a vyhodnocovali situáciu pred vami a zároveň točili volantom, radili rýchlosti a nohami stáčali príslušné pedále. Ale postupne to prešlo do rutiny a zrazu to išlo aplikovať aj pri fotení. Samozrejmosťou pre mňa je aj sledovanie tvorby iných autorov, ktorí ma oslovujú a inšpirujú. Navštevujem výstavy, galérie, či aspoň na internete sledujem, čo nové sa objavilo.

Fotografia a zachytenie života, ktorý okolo mňa plynie, mi pomáha relaxovať. Ako keby to bol pre mňa duchovná potrava, tak ako veriaci idú sa zbaviť vnútorného nepokoja stretnutím sa s bohom v kostole, tak ja potrebujem fotografiu pre svoju existenciu.

stránka autora

https://www.facebook.com/pg/ruiger/photos/?ref=page_internal

Leave a comment