Vizuálne zaujímavá, no extrémne jemnocitná a preto veľmi nenápadná osobnosť, ktorú by ste márne hľadali v centre mesta v nejakej trendy kaviarni. Janka je zapálená milovníčka urban cyclingu a najviac doma sa cíti v lese. Jej ďalšie prirodzené teritórium je jej milovaná záhradka.
1. Aký bol tvoj prvý kontakt s fotoaparátom?
Fotiť som začala úplnou náhodou približne pred pätnástimi rokmi. Môj kamarát, ktorý sa tiež venuje fotografii, mi vrazil foťák do rúk a povedal niečo v zmysle: „Keď sa nudíš, tak foť!”. Pamätám si, že mi dal pár úloh, čo mám odfotiť. Naučil ma aj základný postprocess fotiek a ja som mu s tým občas pomáhala. V postprocesse som sa neskôr zdokonaľovala už sama. To však nebol môj prvý kontakt s fotografovaním a fotkami, pretože aj môj otec fotil. Keď som bola mladšia, rada som sa prizerala, ako otec vyvoláva fotky. Občas mi dovolil pomáhať mu pri práci so zväčšovíkom. Dávala som aj fotky na sušičku, alebo ich vyrovnávala valčekom.
2. Kde hľadáš inšpiráciu?
Zo všetkého najradšej fotím prírodu a baví ma fotiť aj architektúru. Inšpirácia si ma občas nájde aj sama, keď mi je ponúknutá nejaká spolupráca. Vďaka tomu som už fotila rôzne projekty. Napríklad na jeden nedávny ma prehovoril môj kamarát. Vzal ma na miesta v lese, ktoré som vyfotila a vzniknuté fotografie boli použité pri propagácií projektov, ktoré slúžia na pomoc či záchranu týchto lokalít.
3. Povieš mi k tomu niečo bližšie?
V jednom prípade išlo napríklad o stále žijúci projekt Zachráňme Slatinku. Je to malá obec v údolí rieky s rovnakým názvom – Slatina. Dedinka by mala ustúpiť veľkej priehrade, ktorá je plánovaná od roku 1956 a doteraz sa presne nevie, kto by mal z nej odoberať úžitkovú vodu. Kamarátka ma pozvala do Slatinky na víkend, počas ktorého sme dedinku prešli a mne sa tak podarilo nafotiť fotografie, ktoré boli použité na propagáciu tohto projektu.
http://www.slatinka.sk/zachranme-slatinku/
Baví ma dokumentovať prírodu a napĺňa ma fakt, že prostredníctvom mojich fotiek, môžem ľudí inšpirovať k tomu, aby prírodu chránili a aby im na nej záležalo rovnako ako mne. Najväčšiu radosť mám, keď moje fotky v ľuďoch vyvolajú chuť ísť do lesa. Baví ma však fotiť aj mesto. Najradšej fotím staré socialistické budovy, pretože mám pre tento typ architektúry slabosť. Bavia ma aj rôzne inštalácie a mozaiky. Páčia sa mi budovy od pána architekta Matušíka alebo od pána Belluša. Chcela by som sa dostať do hotela Kyjev ešte pred jeho rekonštrukciou a zdokumentovať to, čo tam zostalo z predošlej éry. Dúfam taktiež, že sa mi podarí nafotiť aj Istropolis a Tržnicu. Rada ešte fotím aj zeleň a stromy v meste. Zatiaľ mám však z tejto tematiky málo materiálu a stále ešte zdokonaľujem svoj koncept.
4. Čomu ďalšiemu sa ešte vo fotke venuješ?
Istý čas spolupracujem aj s fashion blogerkou Patríciou, ktorá stojí za blogom One Plus Me. Pri každom fotení hľadáme v meste miesta, ktoré koncepčne ladia s foteným oblečením. Baví ma to, lebo fashion fotka je pre mňa výzva, takže sa učím nové veci a zároveň mám možnosť spoznávať mesto. Patrícia je čerstvá mamička a preto sme teraz zúžili okruh fotolokalít na okolie jej bydliska. Je naozaj zaujímavé, aké rôzne miesta sa dajú pre fotenie využiť.
Ďalej fotím napríklad aj pre projekt Jóga v meste s Miškou. Podarilo sa mi spraviť zopár pekných fotografií na rôznych miestach a objektoch v meste, na ktorých je zachytený kontrast rušného mesta a jogy.
5. Dávnejšie som zaregistrovala tvoju fotosériu s vyhodenými vianočnými stromčekmi. Povedz mi o tom trochu viac.
Nápad poukázať na plytvanie v čase Vianoc vznikol v hlave môjho kamaráta Shortyho, ktorý nemá fotoaparát a tak požiadal o pomoc mňa. Požičali sme si agregát a v januári, po Troch kráľoch, keď ľudia najčastejšie vyhadzujú stromčeky po vianočných sviatkoch, sme sa vybrali hľadať „smetiskové“ spoty v meste. Týmto fotoprojektom sme chceli upozorniť na to, že živý stromček na Vianoce je v dnešnej dobe nepotrebný prežitok a je načase prestať s týmto plytvaním. Preto sme nafotili stojiská plné odhodených, mŕtvych stromov, ktoré len pár dní uspokojujú naše konzumné potreby.
6. Akú fototechniku nájdeme v tvojom batôžku?
Mám digitálnu zrkadlovku Canon a môj najobľúbenejší objektív je základný 17-40/4L. Kvôli architektúre používam skôr širokáč a mám aj obľúbenú Sigmu 35 mm 1.4. Na portréty sa snažím využívať aj staré sklá, napr. klasický Helios 44. Mám veľmi rada a túžim aj po Heliose 85mm 1.5. V budúcnosti by som veľmi chcela vlastniť tiltshiftový objektív Canon TS-E 17mm f/4L na fotenie architektúry.
7. Akí sú tvoji obľúbení autori?
Ak mám spomenúť niekoho naozaj veľkého, tak je to Martin Martinček a čo sa týka súčasných fotografov, tak vzhliadam k Viki Kollerovej. Veľmi sa mi páči jej práca s perspektívou, s priestorom a prírodou.
8. Pôsobíš na mňa všestranne. Čo Ťa napĺňa? Čo okrem fotografovania robíš rada?
Myslím, že aj som všestranný človek. Pred pár mesiacmi som začala chodiť na výtvarný kurz, kde tvoríme pomocou rôznych techník. Skúšam sa tak dostať aj inou cestou bližšie k umeniu. Nepovažujem sa za prevratnú umelkyňu, ale fotografovanie aj kreslenie milujem, pretože pri nich dokážem totálne vypnúť hlavu. Rada by som niekedy v budúcnosti prepojila fotografiu s kresbou, ale zatiaľ ešte neviem ako. Stále sa učím, pozorujem, čerpám vizuálne tvary. Fascinuje ma naša Zem ako planéta a to, čo tu po nás na nej zostane, preto sa snažím žiť podľa zero waste prístupu. Prenajali sme si s priateľom záhradku, kde si pestujeme zeleninu, ovocie a bylinky pre vlastnú spotrebu. Dnešný uponáhľaný a pretechnizovaný svet nie je môj šálok kávy, preto som najradšej, keď môžem sama utiecť niekam do prírody, keď sa nemusím na nikoho viazať a môžem len tak ísť… Vezmem si so sebou foťák, preveziem sa po miestach, ktoré poznám a zablúdim aj niekam, kde to nepoznám.
9. Ako to všetko stíhaš, vstávaš skoro ráno?
Nie si prvá, ktorá sa ma na to pýta. Stíham toho celkom dosť. Už zopár rokov sa intenzívne venujem štúdiu angličtiny, pretože som sa v nej veľmi chcela zlepšiť. Ak chcem stihnúť prácu, po nej školu, fotenie, bicyklovanie a aj výtvarný krúžok, musím každé ráno vstávať o piatej. O šiestej už sedím v práci, avšak o druhej už mám voľno a môžem sa venovať tomu, čo ma baví. S priateľom veľa cestujeme.
10. Kde najradšej cestujete? Máš svoje obľúbené foto miesta?
S priateľom sa nám veľmi páči Balkán. Mojím snom je navštíviť a odfotiť aspoň niektoré vojnové pomníky bývalej Juhoslávie, ktoré dal postaviť prezident Tito. Zatiaľ som videla len Kosmaj, ten sa nachádza v Srbsku, kúsok od Belehradu. Bol postavený v roku 1971 na pamiatku padlým partizánom z oblasti Kosmaja a Savy a taktiež vojakom II. svetovej vojny. Dohromady je ich veľmi veľa.
11. Spomínala si, že chodíš na šiestu do práce. Kým si v “normálnom” živote?
Pracujem ako technička a do mnohých domácností v Bratislave „posielam“ teplo a teplú vodu. Moja starosť je spravovať prehľadný grafický informačný systém o médiu, cez ktoré voda na ohrev putuje – teda o horúcovode. Proste kreslím horúcovody do mapy. Tak ako mám rada zeleň a prírodu, mám rada aj továrne, fabriky, betón a rúry. Mojím snom je raz mať krásne zdokumentovanú našu prevádzku na výrobu tepla a nadzemné potrubia.
Ďakujem za zaujímavý rozhovor. FOTO Jana Míkova
