Lucia Nimcová sa do hĺbky zaoberá posunmi medzi fotografiou ako akciou a jej uplatnením v súkromnom a verejnom živote. Skúma spôsoby, akými sa cvaknutím uzávierky a konečným výberom v oboch sférach zachytávajú momenty, niektoré emocionálne a iné zdanlivo neutrálne.
Narodila sa v roku 1977 a momentálne žije a pracuje v Addis Abeba. Nimcová študovala na Rijksakademie van Beeldende Kunsten v Amsterdame v Holandsku.
Veľká časť práce Lucie Nimcovej sa zameriava na rozkol medzi oficiálnou a inštitucionálnou pamäťou na jednej strane a osobnou alebo rodinnou skúsenosťou na strane druhej. Dokumentárna fotografia a film, ako i múzejné expozície, totiž často prezrádzajú viac o svojich zadávateľoch a o dobe, kedy vznikli než o tom, čo vlastne znázorňujú.
V čom sa obraz sveta, ktorý zanikol na dne nádrže Starina, zachyteného na fotografiách a vo filmoch z archívov Vihorlatského múzea v Humennom a Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, líši od obrazu tohto sveta, ako ho zachytili jeho rodáci v rodinných albumoch a miestni amatérski fotografi alebo fotografi, ktorí sa na miesto pravidelne vracali a vytvorili si k nemu a jeho obyvateľom vzťah? Môže byť pieseň vernejším dokumentom udalostí ako fotografia? A ako sa vyrovnať s odcudzením a pocitom absurdity, ktoré človek pociťuje pri pohľade na niečo dôverne známe, avšak vytrhnuté z kontextu, či dokonca v novom, umelo vytvorenom kontexte, ako napríklad pri návšteve kováčskej dielne svojho pradeda, ktorá sa ocitla v múzeu ľudovej architektúry?
Vychádzajúc zo svojej fotografickej inštalácie Starina vo výstave Tekuté obzory Lucia Nimcová v rozhovore s kurátorom výstavy Radom Ištokom objasní, čo ju k jej práci motivuje a akým spôsobom závisí prežitie identity na spôsobe reprezentácie, odmietnutí autoritatívneho avšak neautentického naratívu a produkcii proti-obrazov.
11. 4. 2019, 18:00
tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava
zdroj:
https://www.facebook.com/events/281660922727810/
