Výstavný projekt Alice Uchytilovej s názvom O záber ľahšia, nie je typickou fotografickou výstavou.
Alica nie je fotografka a dokonca nemá ani ambície sa ňou stať. Tu vzniká priestor na otázku, prečo vlastne teda robí výstavu? Práve zámer sa stáva tým, vďaka čomu tento výstavný počin môžeme považovať za jedinečný.
Alica: Moja terapeutka raz nonšalantne prehodila: „Existuje veľmi tenká hranica medzi kreativitou a šialenstvom, medzi genialitou a spoločensky neakceptovanou nenormalitou.“ A že mala pravdu.
Jimi Hendrix, Kurt Kobain, Janice Joplin by neboli bývali vytvorili také majstrovské hudobné diela, keby ich nehnala tvorivá sila prameniaca z utrpenia. Ani Salvátor Dáli by nevyhlásil jeho známe: „Don’t do drugs, I am drugs,“ ak by bol úplne v pohodičke.
Podobné dve strany mince má aj môj príbeh. Keby som neprežila detstvo, aké som prežila, nestal by sa zo mňa tak vnímavý a empatický pozorovateľ a pravdepodobne by ma nemalo čo inšpirovať k tvorbe. Nemala by som ale ani úzkosť.
Autobiografická dokumentácia utrpenia dodáva Alici nádej, ktorá prerástla do odhodlania. Téma psychických chorôb je stále silne stigmatizovanou témou. Mnohí ľudia svoje trápenie skrývajú zo strachu z vylúčenia.
Vystavením svojich autoportrétov neprezentuje samú seba, ale otvorene hovorí o probléme.
Táto výstava je najmä o stretnutí sa a o vzájomnej podpore.
Štvrtok 10. októbra 2019 o 18:00 – 20:30 v Atom galery
Atom Gallery
