Porozprávali sme sa s mladou ambicióznou fotografkou, ktorá spolupracuje s renomovanými módnymi agentúrami a živí sa ako fotografka na voľnej nohe.
Petra Baranovičová (28) vyštudovala STU v Bratislave. V tomto období sa už stretla s fotografiou a tu sa začala jej cesta k módnej fotografii, ktorou sa dnes úspešne živí.
Ako profesionálna fotografka so zameraním najmä na Beauty & Fashion fotografiu spolupracuje s modelingovými agentúrami, návrhármi a vizážistami. Jej odborné a profesné znalosti dopĺňa profesionálna retuš portrétov.
My sme ju tak trošku vyspovedali… Petra nám prezradila, aké boli jej začiatky, kde nachádza inšpiráciu a čo pre ňu znamená fotografia.
Aké boli tvoje prvé kontakty s fotoaparátom?
Prvý foťák som dostala ešte na „vyške“ a hneď ma to chytilo. Vedela som, že chcem fotiť hlavne portréty. Začala som vyhľadávať modelky aj nemodelky a pokusy sa mohli začať. Už počas tohto experimentovania ma oslovila skautka z renomovanej modelingovej agentúry a začala som fotiť profesionálne modelky.
Odkiaľ si čerpala inšpiráciu?
Pozerala som si portfólia módnych fotografov, vizážistov a módnych návrhárov. Spolupracujeme v tíme, snažíme sa spracovať tému fotenia, aby výsledok nebol samoúčelný, ale mal koncept.
Okrem fotografky si aj profesionálna retušérka, ako to prebieha v praxi?
Robím workshopy pre fotografov, učím ich ako si upravovať fotky a retuš uplatňujem aj na svojich fotkách. Už počas chodenia na vyšku som sa ako samouk zdokonalovala vo photoshope. V tej dobe som ešte nevedela tak dobre fotiť, ale retušovať áno. U mňa to bolo tak naopak, najskôr som ovládala PS a do tajov fotenia som sa dostala neskôr.
Ako dlho ti trvá kým vyretušuješ jeden portrét?
Čím dlhšie sa venujem fotografii, tým sa proces retušovania skrátil. Zo začiatku mi retuš jednej fotografie trvala 1-2 dni. Teraz to mám do hodinky hotové.
Aké sú pre teba top podmienky na fotenie?
Keď fotím vonku, tak v podvečerných hodinách pri západe slnka. Vyhľadávam nevšedné miesta, je to tak trochu fotenie na „pankáča“, kde je prístupnosť občas komplikovaná. Fotila som v zimnom prístave, v starej a Novej Cvernovke, v Novej Tržnici a raz aj na smetisku.
Ako vyzerá tvoj pracovný deň?
Keď akurát nefotím, chodím na rôzne akcie, workshopy a školenia. Stále sa chcem posúvať ďalej a pracovať na sebe či už po technickej alebo kreatívnej stránke. Moja práca si vyžaduje taktiež veľa komunikácie a marketingu. Ak mám viac voľna a nemám toľko profesionálneho fotenia tak fotím TFP.
Skratka TFP znamená Time For Print, čo je v preklade čas na fotky. Ide o to, že modelka sa nechá nafotiť bez nároku na honorár a taktiež fotograf si za fotenie nič neúčtuje. Modelky si ale vyberám, keď sa mi nejaká modelka páči, oslovím ju. Fotografie si potom zakladám do svojho portfólia. S modelkou si treba vopred stanoviť jasné podmienky, aby to bolo pre obe strany zvládnuteľné. S tým môžu mať možno trošku problém začínajúci fotografi, ktorí hodiny a hodiny až dni trávia za počítačom, uteká im čas aj peniaze. Častokrát to degraduje fotografiu a kazí trh.
Ako by si opísala svoje fotografie, čím sú charakteristické?
Nefotím jednu silnú fotku, ale sety, kolekcie. Vypovedám príbeh prostredníctvom fotografií. Vyhľadávam zaujímavé tváre, nevšedné, nekomerčné.
Dobrý fotograf by mal byť v prvom rade aj dobrý psychológ, poraď začiatočníkom nejaké triky, ako dosiahnuť uvoľnenú atmosféru pri fotení.
Súhlasím. Treba mať istú dávku empatie, aby sa model cítil príjemne. S modelkou skonzultujeme nápad a zároveň sa snažím plniť aj jej predstavu. Spolupracujeme spoločne. Mám takú zásadu, že najjednoduchšie pózy sú tie najkrajšie aj najprirodzenejšie. Pred fotením skočíme na kávu a lepšie sa spoznáme, potom je už atmosféra uvoľnenejšia.
Čomu sa venuješ keď akurát nefotíš?
Rada spoznávam nových ľudí a trávim čas s priateľmi. Mám rada prírodu, kde s priateľom počas víkendu chodievame relaxovať. Voľný čas si spríjemňujem čítaním najradšej „motivačnej literatúry“.
Teraz čítam knihu Jemné umenie mať veci v p**i ( Mark Manson).
Už máš za sebou dovolenku, či sa chystáš? A foťák ostáva v kufri, či cvakáš o dušu?
Tento rok to časovo s dovolenkou nevyšlo, ale chystáme sa aspoň na pár dní relaxovať v krásach Slovenska. Na dovolenku si foťák neberiem nikdy, vychutnávam si krásu iba očami a relaxujem.
Kto si ako človek?
Veľa premýšlam, nemám potrebu sa cítiť výnimočne ale byť skôr skromnejšia a hľadať hĺbku života. Rada by som bola jednoduchším človekom a brala veci s nadhľadom. Mám rada citáty a momentálne moje životné obdobie vystihuje práve tento.
„Simplicity is the ultimate sophistication“. (L.Da Vinci)
Ešte na záver posledná otázka, čo by si odkázala čitateľom a začínajúcim fotografom?
Nevzdávať sa, pracovať na sebe, robiť veci z vášne a v prvom rade sám pre seba.
Nebáť sa kritiky, snažiť sa ju reálne zhodnotiť a učiť sa na chybách.
Ďakujem za príjemnú chvíľu strávenú s tebou a za tento rozhovor, želám veľa úspechov v živote.
