Dnes zájdeme na potulkách za slávnymi fotografmi omnoho bližšie ako do Japonska, domov na Slovensko. Presnejšie, do Popradu, odkiaľ pochádza fotograf Robo Kočan. Ten má v krvi a vo fotografii naozaj fascinujúcu zmes hravosti, kreativity, fantázie a skvelých nápadov.
Robo Kočan študoval najprv na ŠUPke v Košiciach, potom na fotke v Bratislave, ale prejavom aj osobne si bol a stále je blízky s fotografmi z tzv. slovenskej novej vlny, ktorá sa „vyliahla“ v osemdesiatych rokoch na pražskej FAMU.
Robo Kočan oficiálne vstupuje na scénu slovenskej fotografie v druhej polovici 90. rokov. Upozorňuje však na seba už počas štúdií sériami fotografií, inšpirovanými tvorbou fotografov slovenskej vlny. Jeho práce sú charakteristické používaním luminografie a viacnásobnej expozície (Dialógy), hravosťou a radosťou z hry, neskôr variovaním rodinného „genofondu“, inscenovaním príbehov z rodinného albumu (Rodinné tajničky, Anjel strážený).
Na začiatku to bol čiernobiely cyklus Dialógy (1990-1994) s veľkým množstvom komunikujúcich “ Kočanov“ a nevšednými názvami ako Súrny Telefonát , Ukrižovanie so sponzormi alebo Stretol som sa so svojim duchom.
Ďalším súborom Svetlo do tmy (1993-1997) rozvinul fotografickú hravosť a radosť. Ožíva tu Robova fiktívna fauna a flóra, akoby sme zažívali neuveritelneľné sny.
V cykle Tiene duchov (1998) narába z dvojexpozíciami negatívu, pričom vznikajú tajomné krajinky s tancujúcimi postavičkami pripomínajúcimi mimozemské bytosti.
Fotograf rád kreslí svetlom do tmy a hrá sa s tieňmi, čím vyjadruje fantáziu detského sveta a snívanie, ktoré si dospelí už nechcú dovoliť.
Viac info o jeho tvorbe/ aktuálnej tvorbe
Nech sa páči pozrite si výber fotografií, ktoré oslovili nás.
*Dialógy 1989 – 1993
*Svetlom do tmy 1993-1997
*Tiene Duchov 1998
